nedeľa, 19. decembra 2010

Čo je základ?

Viem, že je 1:56 am.

Už je to doba, čo som pochopil, že riťolezectvo nie je môj obor. Už predvčerom som si uvedomil, že aj keď nikomu do riti (leda tak na hrb) liezť nechcem, možno si to dotyčný zle vyloží a opäť raz zo mňa bude vlezdoprdelka. Unavuje ma tento svet, kde som donekonečna v niečom na 1. úrovni a nedokáže msa dostať ďalej. Pretože som všetečný a musím skúšať "ja sám", ako malý. A keď si s pocitom, zlyhania konečne pozriem nápovedu, už je zväčša neskoro.

Rád som hovorieval, že neľutujem nič z toho, čo som urobil, lebo vtedy som to tak cítil. Je to debilná téza s argumentom výrazne pritiahnutým za vlasy.

Poznámka pre všetkých tých maniakov PC/video game: V reálnom živote sa nedá hra kedykoľvek uložiť. A nedajú sa opakovať úrovne. /samozrejme, táto poznámka je určená aj tým, ktorí majú dojem, že som PC gameplay maniak ja.