sobota, 11. decembra 2010

Moja víla...


Jej nahé telo ladne sa vlniace do rytmu tichej hudby znejúcej v pozadí. 
– Och, bože.

Na jej perách tancuje roztomilý úsmev. Tie prekrásne oči vpíjajú sa do mojich. Špičkami bosých nôh iba jemne hladí tenkú plachtu zvlnenú na podlahe. V matnom svetle sviece, v odraze rozčerenej hladiny vody v mojom pohári položenom na nočnom stolíku... Spanilá nádhera. Stelesňuje dokonalosť samu. Len blázon by sa do nej nezamiloval. A blázon sa stane z každého, kto podľahne tomu jej neodolateľnému kúzlu. Je tak neskutočne ľahké podvoliť sa. Nechať sa opantať, dať sa opiť jediným úsmevom. Pretože každý jej pohľad rozmaznáva. Všetky jej slová ma nežne šteklia v hrudi. Horím túžbou po dotyku. Ona ma zvádza. Flirtuje so mnou, zahráva sa s mojimi citmi, vyvoláva vo mne túžbu. Kam sa stratila všetka tá mužská pýcha a nadutosť? Tuším v mojom vnútri každú chvíľu niečo explouduje. Ležím na jej lôžku. V nose miešajú sa mi tie najslastnejšie vône, hlavou preletúvajú myšlienky ako šarkany v najprudšom jesennom vetre. Ach, je taká krásna... Tuším sa každú chvíľu rozplyniem ako chladnúci bozk na líci. Toto je ten najkrajší moment v mojom živote. Tie čarovné okamihy, nasledujúce tak neuveriteľne rýchlo po sebe, že ich nedokážem vstrebať. Ležérnym krokom tancujúcej víly sa čoraz viac približuje. Všetko sa to deje akoby spomalene. Len moje srdce bije tak preukrutne rýchlo... Som plný očakávaní. V jednej miestnosti s absolútnou bohyňou. Jej pôvab vznáša sa vôkol sťa pyžmový parfum, či prirodzená vôňa jej perfektne tvarovaného tela.
Bruško štíhleho ukazováka hebkej ruky doslova spáli moje pery. Pomaličky skĺzne dolu. Spustí sa po brade... Dievča vie, čo robí. A robí to precíznejšie než zlatník šperky pre kráľovskú rodinu. Celý sa chvejem. Nasleduje zopár neopísateľných pocitov. Strácam hlavu, som v siedmom nebi. Existuje predsa len ona. A všetko to úžasné, čo práve robí... Kriste! Ona. Ona a ja. Ja a ona. My. Špičkou jazyka zrátam jej všetky rebrá. Dlaňami pohladím zmyselný driek vlniaci sa v šere. Precítim bozky na hrdle. Jej vzrušujúce dotyky na mojom spotenom tele. Každá nočná mora sa mení na ten najsladší sen. Všetky zlé spomienky blednú, myseľ v sladkom opojení dosiaľ nepoznaného vydáva opakovane tie isté pokyny telu. „Milujem ťa.“ Viac v tejto chvíli hovoriť netreba. „Miluj ma.“ Vyderie sa šepot z takmer nehybných pier, z jej hrdla stonajúceho rozkošou.

Nočná obloha topí sa vo svetle luny. Kvitnú čerešňové sady. 
I nekonečné záhony krvavo červených ruží. 
Pečatí sa láska.