sobota, 11. decembra 2010

Šuvix I.

Prebrala ho z nekonečnej letargie,
Vytiahla z mizérie, v ktorej sa topil.
Vďaka nej zistil, čo je láska
Bol iba húsenicou, teraz je motýľ.

Dala mu to, čo tak nekonečne dlho hľadal,
Neskrotná túžba hnala ho k útesu zúfalstva,
To dievča však zachránilo ho - to nepredpokladal,
Nik ho nemá rád, no ona miluje – princezná z jeho sna.

Odporné zviera, netvor, obluda.
Spanilá, krásna, nádherná, bozk mu dá.
On zaľúbil sa do nej – už horšie byť nemohlo,
Ona zaľúbila sa – to kliatbu premohlo.

Bol obyčajné monštrum. Denne ho hnali tisícky rytierov.
No najchrabrejší muž bol tu. Bol predsa priamo v ňom.
On nezjedol ho – nemohol zjesť samého seba.
No každému, kto robí druhým zle – beda mu, beda.

I zaplatil mladík za pochabé činy mladosti.
Za nekonečný smútok vymenil všetky tie dni radosti,
Kedy smial sa, vtipkoval a tankoval diesel,
Temnota zhltla jeho dušu i myseľ.

Sníval o vyslobodení, pridlho čakal na lásku.
Aj keď jeho život hompáľal sa často iba na vlásku,
Býval king, teraz je kong - držia si ho na povrázku,
Uhasiť tak smäd - vypil by, tekutej nehy bandasku...