štvrtok, 16. decembra 2010

Teraz nie...

Nemôžem dať šancu. Nie, nie, nie. Jednoducho mi je super. Pripustiť si pochybnosti, vyvíjať konšpiračné teórie (hoc založené - určite mylne - na faktoch) je práve dnes jednoducho irelevantné a nepripustiteľné. Nie. To Ona je šťastím všetkých mojich dní. Vďaka nej vstávam s úsmevom na perách a pocitom, že ma niekto má rád každé ráno z postele. Aj keď (zatiaľ) celkom sám...


Milujem jej úsmevy. Zbožňujem jej dotyky. Blúznim pre jej nekonečný šarm. Som v tom.
Až po uši.