nedeľa, 30. januára 2011

Nechceme predsa, aby nám tu vybuchli ...emócie.

Tak si to už konečne rozoberme: Hlavný hrdina má všetko. Spôsoby, peniaze, charizmu, vplyv v spoločnosti (alebo už som to označil ako "peniaze a charizmu"?), navyše vyzerá, že posilňuje (alebo používa ten predražený vibračný pás "Vibraton" z reklamy teleshoping-u?). Má vždy na všetko originálnu odpoveď, vyzná sa (vo všetkom, okrem súvislosti sonaru s ponorkami) a na vlastné večierky (vo vlastných noblesných podnikoch) chodieva vrtuľníkom, obklopený tuctom prsnatých ruských porno herečiek. Navyše, ako povedal jeho verný (černošský - uau, Amerika) psík, "...po nociach len tak, holými rukami trhá zločincov na kusy." Samozrejme, nezabudol podotknúť, že je Batman zároveň "jeden z najbohatších a najvplyvnejších ľudí na svete". Ďalej tu máme, okrem množstva iných, bezpochyby hrdinských obetí odrážajúcich sa v ťažkých, no správnych rozhodnutiach tohto kladného (rozmýšľam, či nepoužiť rovno superlatív s miliónom prívlastkov a volaniami na slávu) "viac, než hrdinu", aj super zákrok pri naháňačke v tuneli, keď zachráni život Hárvymu Dentovi. Tu nemožno zabudnúť zatlieskať tvorcom, či už predlohy, alebo len režisérovi (a scenáristovi), keď nechajú Jokera strieľať do obrneného auta pištoľou a nie hneď bazukou. Žeby to bol prvý náznak jeho debility v tomto úžasnom  príbehu? Nie. On totiž už vysvetlil, prečo rád používa nože. Škoda, zrejme budeme spolu s ostatnými volať Jokera "cvok" (a podobne) aj naďalej bez opodstatnenia. Nasleduje ešte kvantum smiešnych okamihov, kde sa správajú kladní hrdinovia (na čele s "viac, než hrdinom" Brjiusom Vejnom) tak neuveriteľne hlúpo, až kvôli (alebo "vďaka"?) tomu film stráca úroveň.


Škrabka na zemiaky nebol fór.
Viete, prečo tá súťaž o ohňostroj, v ktorej figurovali dva trajekty plné ľudí nedopadla podľa očakávaní? Nie je to pre to, že Batman zasiahol "o päť minút dvanásť" (žeby tentokrát doslova?). Nie je to ani pre to, že správne scenár vyzerá takto. Keby Nolan mohol, určite by aspoň jednu z lodí odpálil (avšak tentokrát zaradil vlastný film rovno medzi Smrtonostné zbrane, pasce a podobné akčné gebuzíny, vypĺňajuce ten čas najnižšej sledovanosti slovenských komerčných staníc, ktoré si chcú zachovať morálny look práve tým, že v noci nevysielajú porno alebo sa s plejboj TV delia o zárobky?). No ták, netvárte sa, že to neviete. Ste trápnejší, než Harvey Dent po "utrpení" digitálnej úpravy svojej tváre, keď na obrazovku ukázal mincu s dvoma hlavami (nie, to nie je náhoda, že je hlava na minci vyobrazená z profilu).
Že nejaký väzeň vyhodil detonátor z okna? Trápne. Ale fajn, idem sa na to pozrieť nezaujato. Z môjho hľadiska ten film dostáva hviezdičku za to, že počas plánovaného letu, na ktorý sa určite každý (nielen sám detonátor) tešil, zavadil anténkou -či čo to bolo- o okraj pootvoreného okna, než vypadol. Avšak tú istú hviezdičku strhávam za sprosté slová všetkých zúčastnených, vynímajúc uja v reflexnej bunde a cvoka samotného. Ľudia na druhom trajekte (ponímaj ako tú z lodí, na kt. neboli svalnáči v oranžových pyžamách) totiž nemali jediný dôvod prečo nezavŕšiť pyžamovú párty na trajekte oproti ohňostrojom. Taktiež mohli všetci slobodne povyskakovať / vziať záchranné člny a dostať sa späť na breh (však loďky ešte ani nevyplávali z prístavu). Aha, nemohli, pardon. Zabudol som, že pod vodou žije určite nejaká godzila, ktorá by všetkých začala požierať, klásť vajcia do (vďaka cvokovi, celkom prázdnych) nemocníc a šliapať po novinároch a to už by film nemohol byť o Batmanovi (či o čom to vlastne bol). Z viac, než štyristo (po hlasovaní zaznelo niečo ako "tristopäťdesiat za, a sto(neviemkoľko) proti") ľudí sa odvážil práve jeden vycivený eunuch s parkinsonom, navyše dlhodobý bulimik, že to urobí. Ale neurobil. Z jeho tváre sa dalo, aj napriek tomu, že asi 15 (čítaj 15) fabulačných minút nikto nepovedal ani slovo dokonale vyčítať ako kričí: "Nemôžem to urobiť! Bolo by to nemorálne!" - v reči filmových postáv asi takto: "Nedokázal by som s tým žiť. Bol by som vrah. Nikdy by som sa s tým nevyrovnal..." - tu by však nepovedal, ako by naňho pozeralo tých štyristo(neviemkoľko) ľudí z lode, ktorí to všetko sledovali. A síce by zo začiatku možno bol pre nejaké percento z nich hrdina, pretože "urobil, čo bolo správne, inak by všetci zomreli", neskôr by sa vďaka vznešenejšiemu názoru ostatných - že sa to dalo vyriešiť aj inak, a že je zbabelec...- určite dostal na okraj úžasnej gothemskej spoločnosti (a musel by sa tak účastniť povinných pyžamových párty bez možnosti výberu farby, či vzoru). Úžasné. Takže ide zase len o prestíž. Kiež by skapal. Možno by si potom uvedomil, že mŕtvemu mu môže byť nejaké to "čestné uznanie" na honosnom hromadnom pohrebe, kde pri preslove nevyzdvihnú jeho meno, lebo sa nikdy nedozvedia, že to ON neodpálil tých druhých a obetoval sa tak pre väčšie dobro, celkom ukradnuté. Alebo rozmýšľal takto: "No, môj syn si bude hľadať dobre platenú prácu, a keď sa ho Oprah opýta : "Prečo si myslíš, že by si sa mohol stať prezidentom USA?" odpovie s hrdosťou "Lebo môj otec, Neviemkto Neviemaký, zahynul na tom trajekte, ktorý neodjebal do povetria loď plnú zločincov...." a okamžite ho budú všetci voliť (netreba zabudnúť na hromadný zostrih scén, ako ľudia tlieskajú pred obrazovkami televízorov a ronia slzy od toľkého nadšenia a šťastia, samozrejme - pretvárka, pretože ten hajzeľ zobral super platený job potomkom ďalších štyristo(neviemkoľko)ľudí z rovnakej lode.)
Takže? Dobro spočíva v tom, čo je morálne a čo sa patrí (nech už sa klame, a keď sa klame, tak poriadne -len aby to vyzeralo správne).


Páni, trošku som sa rozpísal.
V závere predošlej časti tejto recenzie som totiž už načal podstatu, a vlastne... celkové posolstvo príbehu s názvom "Temný rytier". Joker to omieľa stále dookola. Navyše zvláda ešte aj úlohu takej tej zvučky, aká sa nenápadne vyskytuje na pozadí sitcomov, ako Priatelia, či Dva a pol chlapa (v tých slovenských sitcomoch menej efektívne, až to začína byť trápne). Napovedá, kedy sa smiať. A veru, má pravdu. Scenár by som za jeho postavu vychválil až k nebesám (veď to nie je až tak ďaleko, stačí prejsť troposférou, pedosférou, stratosférou...), no zvyšok je taký obrovský bulšit, že aj brilantný zloduch to len veľmi ťažko napráva a vyrovnáva tak hladinu pomeru kvalít scenára. Na samom konci (fraška začínajúca poslednou sekundou smiechu Jokera hompáľajúceho sa dolu hlavou na obrazovke) sa totiž objasní skutočná idea. V slovenskom dabingu to znelo nasledovne: "Niekedy pravda nestačí. Niekedy si ľudia zaslúžia viac. ...zaslúžia si odmenu... (strih, panoráma, hudba Hansa Zimmera)". -nié, jasné, že nezabudli povedať, že tou odmenou je lož. Oni to povedať nechceli. Nie nahlas. Ale ja už nemám šesť rokov, aby som videl len to, čo ukazujú a počul len to, čo kričia. Ćo ma zároveň privádza k názoru, že by konečne mohli začať označovať filmy vekovou maximálnou vekovou hranicou, nie minimálnou. Nech majú na diváka správny dopad.


Ktorý je to ten "betmen"?
- povedal môj starký, ktorého zo spánku prebral hluk pri stom výbuchu asi päťdesiateho policajného auta.
A je 0:00. a ja som už tiež značne unavený. Tak aby som sem nenapísal nejakú volovinu, lebo už napoly spím, lúčim sa s vami. Film hodnotím na tri lacné kanistry benzínu z piatich.