sobota, 19. februára 2011

Dvakrát použitý toaleťák.

A tak si celý deň, už od rána  vravím, že reku by bolo fajn, už aj na ten blog niečo napísať. A že by to reku nebol ani taký problém, sám si odpovedám, keby mi šiel ten poondiaty internet. Ale o tom, že "vykrádam" wi-fi router istého uja Ešterazsapripojíš Rozkopemtiriť, ktorý býva v dome oproti, sa radšej ani nezmienim. Zlé jazyky by mohli rozširovať nepravdivé lži.  Ale o tom tento článok nemá byť, takže dovoľte, aby som sa zase vrátil k veci.

No a dedo, u ktorého teraz prebývam, keď už sú tie prázdniny, mi povedal, že "Aha, v telke ide Lóra Kraft", že či sa nejdem pozerať. Tak len nahlas neprítomne súhlasím, že dobre, že prídem, keď to začne. No a tak mi nezostáva na napísanie tohto článku veľa času, lebo tá Lóra Kraft, tak tá začína na Markíze už o tri minúty. Podľa programu. Ktovie, kedy podľa teletextu, a ktovie, kedy naozaj.

Že krátky sumár (napísal som to dobre?) dnešného dňa.

No, vstal som o pol jedenástej. Myslel som, že sa vyhnem upratovaniu, praniu, učeniu sa, projektom do školy, dokonca aj raňajkovaniu a zápaseniu s črevnými poruchami na hajzli. Nevydalo. Rannú spontánnu erekciu som nevyužil a už o jedenástej som bol najedený, neumytý, vyčúraný, len som tlačil z konečníka posledné vláčne, hrubé a nepoddajné hovno.

No, tak som povysával, oprali sme s dedom tmavé prádlo tak, že keď sme ho vytiahli, po všetkých veciach boli nejaké biele šúľančeky niečoho, a to som deda ubezpečoval, že som si z vrecák v gatiach všetko pred praním vytiahol. Ale nevytiahol, o čom svedčil otvorený balzam na pery, ktorý sme pri vešaní prádla našiel vo vrecku teplákov.

No, a že "Dodó, začína film!". Tak ja už asi pôjdem... iba som sa chcel pofrajeriť, že budem v utorok na informatike frajeriť, že mám nejaký projekt spracovaný v pavrpojnte, že je o nejakom Nikola Teslovi, ktorý sa celý život zaoberal myšlienkou striedavého prúdu, či čo to.

No a ešte mi volal kamoš, ozaj. Že už nie je v nemocnici po tom, ako sa zrúbal zo strechy, keď robil akúsi fušku v Bratislave, a že príde až zajtra. Tak že ho, reku, nemám zbytočne čakať dnes. Zložil som, a hrdinsky mu povedal, "Pojeb sa."

No a moja milovaná má náladu pod psa už od rána, zrejme má odvčera krámy, alebo jej zase nejaký z tých úchylákov, ktorí sa okolo nej krútia (mňa nepočítajuc) urobil niečo, čo ju nepotešilo. (Alebo niečo, čo ju malo potešiť, neurobil.) Ach, vravím si, "To je fakt na hovno toto...", keď už mi ani tie pesničky toho oného, Robiho Wilijémsa nepomáhajú. Ako dnes ráno skonštantínoval môj oný, že "dedó", pri pohľade z okna, "Dnes som akýsi nanič." - to platí aj o mne.

No, tak ja už idem, lebo ma tá Andželína Džuli nepočká... s tými jej peknými nožičkami a vypracovanou riťkou. A džérard batler tam vraj hrá tiež. Mno uvidíme. Večer sem možno ešte niečo pripíšem. Ciao...