piatok, 4. marca 2011

Šuvix V.

-Tento šuvix je strašne starý. Je to akýsi doslov po tých troch najstarších šuvixoch. Keď som si uvedomil, že sú vlastne na nič...-

Vyčerpal som studnicu rýmov, veršovaných komplimentov, písanej lásky?
Viem, odišla si, ja som zdupkal, zabudla si na to... asi.
Mám tu však ešte trošku amatérskej poézie, dáš si?

Je to ako včera, čo som ťa prvý krát oslovil
Potili sa mi dlane, svrbel ma nos a mal som roztrasené kolená.
Bola si krásna, ja som bol nikto – možno preto dnes ten egoista, ktorého som si tak osvojil,
S vlasmi sa ti hral vietor, slnko hladilo tvoju tvár, pripadal som si ako kus polena.

Srdce mi bilo v krku, mozog smažil pri sto stupňoch v lebke,
Sucho v ústach sprevádzal pocit, že mi explodujú nohavice.
Lanko slov, po ktorom som sa k Tebe blížil bolo azda príliš tenké,
Ach, tá jamka čo skrášľuje ti pravé líce...
Dúfal som, že to vyznie aspoň trošku vtipne,
 Úsmev jak máš Ty nedávajú ani na HBO v telke.
Ja rovnaké videl som obe strany mince.

Každým slovkom vzbudila si vo mne túžbu,
Jediným dotykom podlomila kolená hrdej podstaty mojej existencie.
Spravil by som pre Teba akúkoľvek službu...
Vždy keď som v bitke dostával na frak, bola si to Ty, kto ma zachránil z beznádejnej situácie.
Viem to, pamätám si, nehovor, že nie.