piatok, 1. apríla 2011

my 1st April

Deň začal všedne. Ráno pršalo, takže bolo fu(c)k, či som si vyšúchal gebuľu do sucha, aj tak som zmokol. Pršali na mňa kvapky rádioaktívneho dažďa z mračna priviateho odkiaľsi z blízkeho východu (case in point: Japonska). Autobusár mal fajn náladu. Tentokrát si pri vjazde do mesta vymenil tie záhadné papiere s nejakým iným šoférom (opäť však cez okno, keď sa míňali).

Ďalej.... škola - nuda. Keby do nej nechodilo zopár fajn študákov a traja super vyučujúci, je to skutočne len hnojisko. :-D



...a potom.... Čajovňa!


Lučaj bol hladný, tak zdupkal. Werkman objednal Catherine čaj, tá sa doňho asi zamilovala. :P A dal jej pusu, ale len na líce, keď odchádzala. Bola červená ako paprika. Maggie mala srandovné ponožky. Daniel vymyslel nové posunky, asi hodinu sme sa ako stádo divochov zabávali na slove "piko", ktoré sme doslova pchali všade tam, kde byť... vlastne ani nemalo. Bolo mi tam super. Dostal som tip na film, Tomáš Werkman, ktorého máme všetci radi, mi odporučil skvelú pesničku a dovolil počúvať hudbu cez jeho superbombasexistické slúchadlá. Pri odchode dokonca sám zaplatil. Ja som chvíľku tajne zvažoval možnosť, že sa vyparím za mojou láskavou kráskou, ale nevydalo. Prišla Kejti s Isámom. Bola prča. Kejt mi darovala vysnený kaktus. Daniel bol zahanbený. Požičial som Maggie svoje kompostné tenisky. Mala krásne oči... ako vždy, keď sa na ňu pozriem. Isaam dokonca povedal, že sa mu páči jej smiech. Povedal ešte obrovskú hromadu iných vecí, ktoré.. ma doslova dostali na lopatky. Vlastne nie doslova. To znie perverzne. Len som to chcel zvýrazniť... No a nechutila mu kola. Ochutnával skutočne vtipne! Poďakoval sa mi, keď som mu povedal, že si môže sadnúť (prvé, čo sa mi s ním prihodilo. A to ešte len prišiel... bolo mi divné, že ďakuje za takú sprostosť). Werkman a Isaam si rozumeli, keď rozprávali obaja vo svojich rodných jazykoch. Ja som tlmočil... áno, Ja som tlmočil ostatným deckám, ktoré sa chceli pokochať Isaamovou výrečnosťou. Mal pekný úsmev. Chcel som mu to povedať, ale predbehla ma Maggie. Boli by pekný pár, ale on nemá dievča a nikdy nemal... na vážny vzťah. Len na pobavenie, ako sám prezradil. Beztak je to skvelý chlapčisko! Nepočúva rock. On nepotrebuje oslobodenie. On žije slobodne. "Môj spolužiak sa učí. Má lepšie známky, než ja. Z testov skoro vždy plný počet bodov. Ale on sa učí každý deň. Ja nie. Rozdiel medzi nami je v rom, že ja mám aj sociálny život." Moje poznámky o ňom by zneli asi takto, keby boli veľmi stručné: Čistá myseľ. Šikovný, pozorný, učenlivý. Dokáže sa baviť. Často sa modlí, ako to vyžaduje jeho náboženské presvedčenie. Má kamoša, ktorý vyzerá ako Ježiš. Jeho vlasy v kombinácii s jeho hlavou mi pripomínajú tenisovú loptičku. Má správne názory. Nikdy, skutočne nikdy nepil alkohol. Ovláda perfektne arabčinu. Rodičov má z Maroca a často má pojeby s policajtmi, i keď on sám, napriek tomu, že je v ich krajine niečo ako "gipsy" a 4-krát do týždňa trénuje thajský box, je slušný chalan. Maggie sa mu páčila pre svoj smiech. Keď raz bude bohatý, spomenie si na mňa. :-D A podľa neho je super, keď je každý tým, kým je. Resp. "Buď sám sebou. Takých ľudí mám rád."

Nechutí mu ľadový čaj v čajovni. Kejti je podľa neho veľmi "najs" a "lovely" dievča. A je rád, že ju fasol práve on. A mne sa ku koncu stretka, ehm... teda pred tým, než som ich musel, áno... musel opustiť, rozviazal náramok. Mal som sto chutí dať ho zaviazať Isaamovi. On asi náramky nenosí.

V poslednom období mám pocit, že som našiel niečo, čo som celý život hľadal. Akoby som sa práve nachádzal v nirváne. Mám všetko. Načo menovať? Je to, akoby som mal každú chvíľu zdochnúť. Skapať ako každý iný hriešnik na tomto sprepadenom svete, v tejto prehnitej spoločnosti, ktorej som  sa stal súčasťou už len tým, že som sa do nej narodil. Možno ma prejde kamión, po ceste zo školy. Možno dostanem infarkt pri záchvate smiechu, alebo mi zabehne. Možno vykrvácam cez ranku po vytlačenom jebáku. Všetko je možné. Áno, všetko. Budúcnosť vyzerá žiarivo, minulosť sa každým nádychom zdá byť krajšia. Sociálny život mi prospieva. Nemám tým namysli byrokraciu etc. Ale priateľov. Nadväzovanie kontaktov. Nie cez internet. Na oblohe ani mráčka. V noci je plná žiarivých hviezd. Presne, ako vtedy.

Čo krajšie môže byť, než dostať od niekoho bublifuk?
Kurvafix, buď na mňa Pánboh vskutku myslí, alebo... ja neviem. Neviem. A občas je vraj lepšie nevedieť. Najlepšie. Môj život možno prirovnať k matrioške, ktorá funguje obrátene. Zakaždým, keď ju otvorím, nájdem v nej ďaľšiu, no ešte väčšiu. Je krásna. Chcem sa o ňu podeliť....

Všetko, čo človek na svete skutočne má, sú jeho priatelia. A ja, ako človek, som ochotný urobiť všemožné hlúposti, aby som sa ich nemusel vzdať. Neviem prečo... ale táto banda bláznov zo mňa robí cítiaceho. A tiež moje dievča. Je úžasná, niekedy o nej napíšem celú knihu. A Isaam po prvý krát nezaspí pri čítaní. :-D

hmm... kto vie, kto za mňa zatiahol tie drinky? :-D


A tam sa to všetko zomlelo... hromada maličkostí, ktoré som v tomto článku nespomenul... :-D