štvrtok, 14. apríla 2011

Hounted love

Soundtrack pri písaní.

Dotknúť sa hviezd. Nadýchnuť sa vo vode. K nebu sa vzniesť. Vraj nič z toho nebude.

Prenasledovaný celým svetom. Prenasledovaný sebou samým. Uniká tak rýchlo, a pri tom tak pomaly. Snaží sa ujsť pred realitou. Beží po kopcoch rozprestierajúcich sa plání. Nekonečné polia nikoho. Prázdne ako oči mŕtvoly. On vie, že ju nájde. Cíti to. Polapí Nádej. Nájde Slobodu. Dobehne osud. Okabáti pre ňu čas. Nezastaviteľný, vytrvalý. Sprevádzaný samotou. Drsný, vetrom lží ošľahaný. Neskrýva nahotu. Svet mu padne ku nohám. Vesmír sa mu pokloní. Ale to všetko počká. V ušiach ozýva sa dupot kopýt. Dva páry koní. Počuje ich veľmi blízko, no predsa sú tak ďaleko. Ženie sa s vlastným tieňom o preteky. Za obzor tiahne sa nekonečná čierna obloha. On v žiare Luny prenasleduje svoju korisť. Na prašnej ceste zoderie si chodidlá. Dokaličí nohy. Je nepolapiteľná. Pomedzi prsty mu uniká. Sťa zrniečka piesku. Alebo kvapky vody. Pot mu kožu zavlaží. Únava chce ponoriť ho do tmy. Už to nie je ďaleko. Každý jeden nádych bolí.

Srdce roztrhané nadobro. Pľúca sťa deravé plachty. Z nôh ostali len kýpte. Potí sa vo vlastnej krvi.

Slzy stekajú po vyziabnutej tvári. Blednúce spomienky. Rozpadávajúce sa ideály. Miznú všetky myšlienky. Stráca sa čas. Neostáva priestor ani. On musí ísť ďalej. Sklený pohľad jeho očí. Už sa nemožno vrátiť. Zaťaté zuby. Prehryznutý jazyk. V päsť zovreté ruky. Žalúdok hladom vykrútený. Nástrahy sa pominuli. Čoskoro je tam. Bolesť jeho telo gniavi. Agónia v mysli. Kútiky úst zmáča biela pena. Ducha niečo rozožiera. Preklína chvíľu vlastného narodenia. Svalstvo tuhne. Myseľ odumiera. Každý nádych jatrí rany. Výdych vnútro rozožiera. Koniec sa blíži. Akoby bol na dohľad. Obzor zíva prázdnotou. Cesta klesá. Trpia kolená. Túžba rastie. Očakávanie stúpa. Pocit márnosti spaľuje ho zvnútra. Aj ten zmizne. On ňou žije. Ona žije iba preňho. Sny sa menia v nočné mory. Úder srdca slabne. Tep nestúpa. Telo chradne. To vidina ženie ho stále vpred. Výjav démonom uchvátenej mysle. Vrásky sa prehlbujú. Sny rozplývajú. Spev sirény napĺňa uši. Ozvali sa kŕče.

Ilúzie sa rozsypali. Myšlienky rozniesli sa v tôni. Mráz štípe pod nechtami. On silou vôle rozozvučí zvony.

Prekonal obrovskú diaľku. Stále počuť galop koní. Zmáha ho úpal. Sťa tlak vody všetkých morí. V ústach horká pachuť krvi. Hnijúce mäso. Odumreté zvyšky kože. Zrazená krv. Medzi rebrá bodajú ho nože. Ostria skalpelov otvárajú lýtka. Aj žmurknutie bolí. Krutosť života. Irónia osudu. Hra. Rozum zakalený. Duša na jazyku. Srdce v dlani. Ťarcha hriechov mučí ramená. Pokušenie klesnúť k zemi. Posadnutosť ho drží na nohách. Ošiaľ však nenakŕmi. Dupot tíchne. Slová sirény zlievajú sa v jedno. Zničil sa. Zabil sa. Podlamujú sa mu nohy. Spomaľuje. Drvia sa chrupavky. Praskajú kĺby. V ušiach mu zvoní.

Padá k zemi. Treští skrvavené oči. Svet sa rúca. Krv crčí. Sánka pretína modrý jazyk v prudkom kŕči.

Spev sirény zosilnel. Tvrdý dopad na kameň rozrazil lebku. Cíti jej blízkosť. Nevidí ju. Tvár obrátená k zemi. Váha ho však pretočí. Váha zmrzačeného tela. Zlámaných končatín. Dych sa zlomí. Svaly ochabnú. Iné zvierajú sa v smrteľnom kŕči. Srdcervúci krik uviazne v stiahnutom hrdle. Kaliacim sa zrakom zachytí pohyb. To Realita, Čas a Osud. Zlietajú sa pri ňom supy. Posledný súd? Len bezvládne leží. Aspektom existencie zoči-voči. Prišli skončiť jeho utrpenie? Chce iba jedno. „Kde je?“ Ozve sa mu v rozvalenej hlave. Chce ju vidieť. Telo ho neposlúcha. Umiera v kŕčoch. V bolestiach. S krikom v ušiach. Krvou v očiach. Ochabne mu jazyk. Zmodrajú aj pery. Len nádej šialenca. Chorá predstava týraného človeka. Otroka existencie. To ona mu drží otvorené oči. A kde je večná Nádej? Jeho bezhraničná Sloboda? Stále to nevie. Je to Láska. Chce sa ňou pokochať. Nechať sa opojiť. Zafŕka kôň. Zacvendžia ostrohy. Nepočuté kroky, nevidené ladné pohyby. Nevnímaná Nikým prikročí k trasúcemu sa tvorovi. Prišla. Má ju. Ona má jeho. Cez všetku bolesť jej dotyk dokonale precíti. Bola zmyslom jeho sprepadeného života. Jedinou hviezdou na nebi. Oči obráti stĺpkom. Bolesti ustanú. Posledný kŕč povolí.