utorok, 26. júna 2012

Čakal na vlak

*soundtrack*

...čas plynul príliš rýchlo. Keď mal byť s ňou. A neskutočne pomaly, kým mali byť jeden bez druhého. Normálka. Relativita. Púpavy rozfúkal vietor. Plešiny im zoschli a stonky povädli. Poškrabal sa na zarastenom rozkroku a utrel sopeľ do rukáva. V tejto krajine ho sotva ešte niekto uvidí, sotva sa bude čudovať a pýtať či už sám seba, alebo iných, či boha, alebo budhu, prečoPrečo má ten chalan mikinu, ale žiadne gate? Prikvitla. Jeho Slnečnica. Pozeral pred seba, nemo, bez slova, usmieval sa, ale nik z prítomných nevidel mu do očí. Boli plné sĺz...

Najhoršie v jeho živote ostávajú okamihy, kedy sa ona... pri jeho dotyku rozplynie.